Skanzeny

Múzeum Liptovskej dediny v Pribyline

Múzeum v Pribyline je najmladším a najnavštevovanejším múzeom v prírode na Slovensku. Verejnosti bolo spristupnené v roku 1991. Bolo vybudované v súvislosti s výstavbou vodného diela Liptovská Mara, v záujme záchrany najcennejsích pamiatok zátopovej oblasti.
Okrem expozícií tradičného spôsobu života a zamestnania rôznych spoločenských a sociálnych vrstiev Liptova v minulosti má múzeum v prírode stálu ponuku programových podujatí.
Múzeum v Pribyline má tiež vlastnú zooexpozíciu, ktorej zámerom je nielen obohatiť a rozšíriť ponuku programov pre návštevníkov, ale zároveň sa venovať chovu niektorých pôvodných karpatských plemien zvierat, ktorých chov je v súčasnosti na úpade.
V múzeu žijú kone, tmavé karpatské kozy, biele aj čierne ovce valasky, rôzne druhy hydiny - sliepky, husi, kačky, morky, perličky.
Objekty múzea pochádzajú z niekoľkých liptovských dedín, prevažne z oblasti zatopenej vodnou priehradou Liptovská Mara. Sú to kópie originálnych stavieb s početnými pôvodnými prvkami. Okrem drevenej ľudovej architektúry tu nájdete rekonštrukcie dvoch originálnych stredovekých kamenných objektov -ranogotický kostol Panny Márie z Liptovskej Mary a goticko-renesančný kaštieľ z Parížoviec.
Expozície bývania a spôsobu života rôznych sociálnych vrstiev obyvateľstva Liptova na prelome 19. a v prvej tretine 20. storočia dokumentujú bývanie bezzemka, stredného a bohatého roľníka, remeselníka, obecného richtára, dedinskú školu, atď. Atraktívne expozície bývania vyšších spoločenských vrstiev liptovského zemianstva sú v zemianskej kúrii z Paludze a v kaštieli z Parížoviec.
V múzeu v Pribiline sa tiež nachádza náučný chodník zameraný na poznávanie prírody, je možné povoziť sa na koníkoch alebo niektorú sobotu stretnúť nevestu so ženíchom.

Archeoskanzen Havránok

Havránok je múzeum v prírode, archeologická lokalita pri vodnom diele Liptovská Mara, kde sa nachádza stála expozícia objektov keltskej kultúry a stredoveku. V roku 1991 bolo môzeum vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku.
Areál pozostáva zo vstupnej časti - malej expozície, provizórne umiestnenej v budove výskumnej stanice Archeologického ústavu SAV, dvorca pri úpätí vrchu Havránok a jednotlivých stavieb na hradisku. Z časového pohľadu sa bude návštevník stretávať s dvoma obdobiami: s mladšou dobou železnou (laténskou), a so stredovekom (9. - 16. storočie). Najmladšou pamiatkou sú zvyšky farského kostola Panny Márie v bývalej dedine Liptovská Mara (12. - 17. storočie) na brehu priehrady.
Nad priehradou dnes stoja rekonštrukcie brán, hradieb a domov z keltskej doby. Návštevník má tak možnosť aspoň zčasti vnímať atmosféru života zpred dvoch tisícročí, obdobia najväčšieho rozmachu tohoto centra celej severokarpatskej oblasti.

Vlkolínec

Vlkolínec je živá obec pamiatkovej rezervácie ľudovej architektúry, ktorá bola Slovenskou vládou roku 1977 vyhlásená za pamiatkovú rezerváciu s cieľom trvalo chrániť kultúrne hodnoty tejto lokality. Nachádza sa vo vnútorných Západných Karpatoch, v pohorí Veľká Fatra, vo výške 718 m.n.m., pod vrchom Sidorovo a je mestskou časťou Ružomberka.
Vlkolínec je trvalo obývaná obec, v súčasnosti s 35 obyvateľmi v 18 domoch z celkového počtu 55 domov, má rozlohu 797 ha, zastavaná časť s drevenou architektúrou horského a podhorského typu severného stredného Slovenska, podstatnú časť chránených objektov tvoria drevenice respektíve hospodárske dvory (usadlosti).
Vlkolínec bol v roku 1993 zapísaný do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO ako unikátny krajinno-sídelno-architektonický komplex
Obyvatelia obce Vlkolínec sa v minulosti zaoberali poľnohospodárstvom pastierstvom a salašníctvom, chovom dobytka (ovce), a drevorubačstvom ale aj včelárstvom. Práca s drevom bola typickou prácou mužov, ktorí svojpomocne stavali svoje domy. Špecifické miestne podmienky náročné na bývanie, a svojím spôsobom aj určitá izolovanosť Vlkolínca, ovplyvnili vývoj počtu obyvateľov.
V súčasnosti je obec Vlkolínec stále živá s počtom obyvateľov 35 stálych, ktorí bývajú v 18-tich domoch z celkového počtu 55 domov. Ostatné obydlia vo Vlkolínci v prevažnej miere využívajú ľudia z celého Slovenska ako chalupy na rekreáciu.

Vzácne stavby vo Vlkolínci:
- zrubová dvojpodlažná zvonica z roku 1770, zrubová rumpálová studňa z roku 1860, murovaný barokovo-klasicistický kostol Navštívenia Panny Márie z roku 1875

Múzeum: expozícia kultúry bývania vo Vlkolínci "Roľnícky dom" Liptovského múzea

Vlkolínske senníky: stále, hospodárske objekty postavené mimo intravilán Vlkolínca